Starostlivosť o pacienta s poruchou hlasu je súčasťou klinickologopedickej starostlivosti. Cieľom príspevku je opísať aktuálne vnímanie porúch hlasu z hľadiska etiológie, delenia a diagnostických metód. Nevyhnutnou súčasťou zdravotnej starostlivosti je tímová spolupráca v laryngologickom tíme, ktorej potrebu a formy spolupráce zdôrazňujeme v uvedenej prednáške.

Kľúčové slová: poruchy hlasu, diagnostika, delenie, riešenie porúch hlasu

V prehľadovej prednáške si dávame za cieľ oboznámiť odbornú klinicko- logopedickú verejnosť s jednotlivými laryngologickými nálezmi u patológií, ktoré môžu viesť k poruche hlasu (hlasivkový polyp, uzlík, Reinkeho edém, cysta, papilomatóza hrtana, synechia v prednej a zadnej komisúre hlasiviek, paréza hlasivky, spastická dystónia a iné.). Predstavíme základné princípy diagnostiky a chirugického riešenia týchto patológií.

Kľúčové slová: dysfónia, laryngoskopia, operácia hlasiviek

Poruchy hlasu sú častou formou narušenej komunikačnej schopnosti u detí. Prejavujú sa zmenou jednej alebo viacerých charakteristík hlasu a môžu výrazne vplývať na každodenné komunikačné potreby dieťaťa. Medzi príčiny patria štrukturálne zmeny vo vokálnom mechanizme, poruchy inervácie hlasiviek, nesprávne používanie alebo zneužívanie hlasu a psychologické stresory. Najčastejšou formou poruchy hlasu u detí je hyperkinetická dysfónia. Tradične sa terapia u detí s hyperkinetickou dysfóniou zameriava na hlasovú hygienu a redukciu hlas zneužívajúceho správania. Tieto prístupy majú dôležité postavenie v terapii porúch hlasu, avšak u niektorých detí majú iba obmedzenú efektivitu a nemali by byť jediným cieľom logopedickej intervencie. Mnohé hlasové terapeutické techniky využívané u dospelého pacienta je možné využiť aj u detí, s ohľadom na vek dieťaťa a prípadnou modifikáciou techniky. U detského pacienta je vhodné používanie primeraného detského jazyka, podpora motivácie dieťaťa, názorné ukážky, zapojenie rodiča do terapie a domáci tréning. Prístupy využívané v terapii sú techniky rezonovaného hlasu, dychové cvičenia, technika Stretch and Flow, Cvičenia hlasovej funkcie a mnohé iné. Dôležitou zložkou hlasovej terapie je aj schopnosť sebamonitorovania, ktorá môže byť pre niektoré deti príliš abstraktná, preto je potrebné upraviť prístup tak, aby mohli byť deti úspešné. Dlhodobý cieľ hlasovej terapie je, aby dieťa poznalo a využívalo správnu tvorbu hlasu, upravilo svoje aktuálne požiadavky na hlas tak, aby korešpondovali s jeho komunikačnými potrebami a nepokračovalo v hlas zneužívajúcom správaní. V neposlednom rade je dôležitá podpora dieťaťa a celej rodiny v tom, aby nezvyšovali nároky na hlas. Prednáška opisuje špecifiká a modifikácie logopedickej intervencie u detského pacienta s poruchou hlasu.

Kľúčové slová: poruchy hlasu u detí, hyperkinetická dysfónia, terapia hlasu

V prednáške sa budem zaoberať postavením tela k dychu a dôležitosťou správneho svalového napätia pre zdravý spôsob dychových procesov. Budem sa venovať jednotlivým dychovým vzorcom, ktoré vychádzajú z nezdravého držania tela, s ktorými sa stretávam v praxi. Následne sa budem snažiť vysvetliť, prečo hlas a znenie nevyhnutne potrebujú správne postavené telo, ktoré je oporou a priestorom pre sebavedomé znenie. Dôležitosť používania bránice vysvetlím cez prirodzenú cestu jej objavenia prostredníctvom telesných odpovedí na impulzy zvonku. Oblasť úst a hrtana je v procesoch znenia v našej pozornosti na poprednom mieste. Zväčšením tohto priestoru si vieme pomôcť k plnšiemu a sebavedomejšiemu zneniu hlasu. Artikulátory a mimické svaly idú ruka v ruke pri tvorbe hlások. Ich zahriatie do výkonu objasním cez prebúdzanie prekážok vo výdychových procesoch. Telo ako opora znenia je odpoveďou na otázku, kde zobrať silu a energiu v reči. Nie hrtan, kde sú uložené hlasivky, ale vedomie vlastnej „telovosti“ znenia nám dáva oporu do sebavedomého prejavu a zdieľaniu vlastných vnútorných obsahov so svetom. Telo, dych, myseľ. Tri oblasti môjho fokusu, ktorých prepájaním dokážeme budovať sebavedomý základ komunikácie.

Kľúčové slová: správne držanie tela, dýchanie, rezonančné priestory, sebavedomé znenie

Úvod: Karcinóm hrtana je najčastejším zhubným nádorom v ORL oblasti. Pokročilé štádium primárneho nádoru často vyžaduje chirurgickú liečbu- laryngektómiu po ktorej sa ireverzibilne mení schopnosť pacienta hovoriť, dýchať a prehĺtať.

Strata hlasu patrí k najvýznamnejším zmenám ďalšieho života pacienta v pooperačnom období a výrazne ovplyvňuje kvalitu jeho života aj možnosti spoločenského uplatnenia.

Cieľ: Rehabilitácia hlasu je v súčasnosti možná viacerými spôsobmi- foniatrickými (pažerákový hlas, elektrolarynx) aj chirurgicko- protetickými (hlasová protézka v tracheo- hypofaryngickej fistule). Na našom pracovisku realizujeme všetky formy hlasovej rehabilitácie. Cieľom prednášky je prezentovať jej formy, priebeh, postupy, edukáciu pacienta a jeho rodiny i multisystémovú spoluprácu.

Záver: Včasne začatou a správne zvolenou hlasovou rehabilitáciou môžeme negatívne dopady laryngektómie výrazne minimalizovať a pacientovi prinavrátiť možnosť verbálnej komunikácie a urýchliť resocializáciu. Pozitívne dopady úspešnej hlasovej rehabilitácie výrazne zvyšujú kvalitu života pacienta aj jeho rodiny a preto sú v centre záujmu logopéda.

Kľúčové slová: laryngektómia, hlasová rehabilitácia, elektoralynx, pažerákový hlas, hlas tvorený cez fonačnú protézku

Analýza spontánnej reči patrí medzi novšie smery v hodnotení jazykových schopností dospelých pacientov s neurogénnymi poruchami komunikácie. Výhoda spočíva v priblížení sa každodennej komunikácii, v hodnotení všetkých jazykových rovín súčasne a v možnosti zhodnotiť oblasti jazykového spracovania prístupné len na úrovni spontánnej reči, ako napr. kohézia, koherencia či informatívnosť. Príspevok predstaví štandardizovaný diagnostický nástroj ASpoR (Analýza spontánnej reči). Priblíži proces hodnotenia spontánnej reči a uvedie výkony zdravej populácie (normy) vzhľadom na faktory vplývajúce na výkon (vek, vzdelanie aj pohlavie) a možnosti aplikácie v populácii pacientov s neurogénnymi poruchami komunikácie. Bližšie sa zameria na rozdiely v spontánnej reči osôb s afáziou v porovnaní so zdravou populáciou.

Kľúčové slová: spontánna reč, afázia, neurogénne poruchy komunikácie, ASpoR

Afázia je získaná porucha reči, ku ktorej dochádza v dôsledku ložiskového poškodenia mozgu. Na základe lokalizácie a rozsahu lézie pozorujeme jazykové deficity, podľa ktorých pomocou Bostonskej klasifikácie (Goodglass, Kaplan, 1972) rozlišujeme syndrómy afázie. V klinickej praxi sa často stretávame s prípadmi, kedy atypická lézia rezultuje v afáziu, alebo pomerne typická lézia spôsobuje netypické symptómy afázie. Samotní autori Bostonskej klasifikácie upozorňujú na to, že približne 20 % pacientov s afáziou nie je možné priradiť ku klinickému syndrómu. Klasický model opisujúci neurobiológiu jazyka je založený na vysokej centralizácii jazykových schopností. Zameriava sa na dve centrá reči, ktoré zabezpečujú jej produkciu a porozumenie, dotýka sa výhradne kortikálnych štruktúr a ignoruje dôležité prepojenia jednotlivých oblastí mozgu (Tremblay, Dick, 2016). Vďaka moderným zobrazovacím metódam a pozorovaniu dekonštrukcie jazykového systému pri primárnej progresívnej afázii sa presúvame od centralizácie reči k jazykovým sieťam. Určovanie klinických syndrómov afázie je v praxi stále veľmi nápomocné, no oveľa väčší dôraz sa kladie na detailný opis symptómov v reči pacienta. Prednáška opisuje súčasný pohľad na usporiadanie jazykových schopností v mozgu.

Kľúčové slová: afázia, rečové centrá, jazykové siete

O zdraví mozgu hovoríme ako o integrite mozgového tkaniva.

Markery ochorenia malých ciev sú hlavnou príčinou kognitívneho poškodenia u pacientov s NCMP. Smernice STRIVE Standards for Reporting Vascular changes on neuroimaging identifikujú markery spojené so small vessel disease v starnúcom mozgu. Doteraz boli výskumy zamerané na markery ochorenia malých ciev a kogníciu, na rozvoj neurokognitívnych porúch.

V súčasnosti je závažnosť ochorenia drobných ciev u jedincov s NCMP cestou výskumu. Pacienti po NCMP majú viac kardiovaskulárnych rizikových faktorov, čo vedie k progresii ochorenia malých ciev. Zotavenie po mozgovej príhode závisí od integrity zostávajúceho mozgového tkaniva a tak ochorenia malých ciev sú dôležitým determinantom trajektórií obnovy.

16 štúdií v rokoch 2013-2023 hodnotilo biomarkery zdravia mozgu a ich súvislosť s ochoreniami malých ciev a kogníciou a afáziou po NCMP. 8 štúdií našlo významné asociácie medzi prahom závažnosti a typom hyperintenzít v bielej hmote vo vzťahu ku kognitívnym schopnostiam. Našiel sa významný vplyv skóre hyperintenzít bielej hmoty na výsledok jazykovej liečby u ľudí s afáziou, bolo spojená so schopnosťou pomenovania do 3 mesiacov po NCMP. Iná štúdia uvádza silnú koreláciu medzi celkovým Fazekašovým skóre a WAB AQ skóre 6 mesiacov po NCMP.

Je témou diskusie, že lézia môže prispievať viac k počiatočnej závažnosti afázie, ale stav zostávajúceho mozgového tkaniva je dôležitý pre zotavenie. Hyperintenzity bielej hmoty ako marker mozgového zdravia môžu ovplyvniť odpoveď na liečbu po NCMP u pacienta s afáziou. Ďalší výskum je potrebný na rozlúštenie účinkov hlbokej a periventrikulárnej hyperintenzity v bielej hmote na obnovu jazyka.

Kľúčové slová: Hyperintenzity v bielej hmote, ochorenia malých ciev.

V posledných desaťročiach sa do centra pozornosti logopédov dostáva primárna progresívna afázia (PPA). Príčinou poruchy reči je neurodegeneratívny proces. V počiatočných štádiách ide o izolovanú poruchu reči bez štrukturálnej lézie vysvetľujúcej klinický obraz, no s progresiou ochorenia dochádza k ľavostrannej frontálnej a temporálnej kortikálnej atrofii (Mesulam, 2016). Podľa symptómov prítomných v reči pacienta dokážeme rozlíšiť tri základné klinické syndrómy - nonfluentný variant (nfvPPA), logopenický variant (lvPPA) a sémantický variant (svPPA). Súčasné štúdie opisujú pomerne častý fenomén výskytu netypických symptómov a uvažuje sa o rôznych podkategóriách v rámci spomínaných troch syndrómov (Louwersheimer et al., 2016). Na rozdiel od dobre prebádaných vaskulárnych afázií je PPA pre logopédov diagnostickou aj terapeutickou výzvou. V iniciálnych štádiách pacienti často prichádzajú do ambulancií klinickej logopédie s výhradne subjektívnymi ťažkosťami. Subjektívne ťažkosti s rečou sú často v zmysle anómie alebo fonemických parafázií a bývajú výraznejšie v stresových situáciách. Komplexnou diagnostikou jazykových schopností sa v skorých štádiách podarí odkryť iba diskrétne deficity, ktoré sa môžu u ľudí vyskytovať bežne (Belder et al., 2023). Jednotlivé klinické syndrómy PPA sú navyše spájané s niektorými neurodegeneratívnymi ochoreniami. Štúdie opisujú neskoršiu progresiu do ochorení zo spektra Parkinson plus syndrómov, Alzheimerovej demencie alebo ochorenia motorického neurónu (Grossman, 2010). Prednáška prináša teoretické východiská PPA a opisuje špecifiká diagnostiky tohto ochorenia.

Kľúčové slová: primárna progresívna afázia, klinické syndrómy PPA, diagnostika

U pacientov s neurogénnymi poruchami komunikácie sú okrem základných, narušené aj "vyššie" jazykové schopnosti, ktoré spracúvajú jazykové kontexty: lingvistický, paralingvistický a extralingvistický. Tieto kontexty modifikujú základný význam a umožňujú jeho interpretáciu. Ide o procesy, ktoré okrem iného obsiahnu pragmatiku, tvorbu inferencií, prenášanie významu, porozumenie obrazného jazyka, či porozumenie intonácie a emócií. Príspevok predstaví novo vytváraný test TEJKO (Test jazykových kontextov), ktorého cieľom je umožnenie zhodnotenia práve týchto oblastí. V príspevku sa predstavia subtesty a jednotlivé úlohy zamerané na hodnotenie jazykových schopností vyššieho rádu, ako aj priebeh aktuálneho procesu štandardizácie testu.

Kľúčové slová: vyššie jazykové schopnosti, obrazný jazyk, pragmatika, paralingvistika, neurogénne poruchy komunikácie

S pacienty s ALS se v ambulanci logopeda setkáváme poměrně často. Velmi závažným symptomem bývá porucha polykání a porucha reci. Přednáška bude věnována nejen logopedické intervenci u pacientu s touto diagnózou, ale také práci organizace Alsa, která se od roku 2016 podílí v ČR na systematizaci pece o tyto pacienty. Představím také všechny dostupné komunikační pomůcky a také pomůcky pro intervenci dysfagie u těchto pacientů.

Kľúčové slová: ALS, amyotrofická laterální skleróza, dysfagie, dysartrie, pomůcky, pacientská organizace

Monografie "Můj blízký má řečovou poruchu" je publikací, která obsahuje terapeutické materiály využitelné při terapii afázie. Součástí je textová část, která je určena primárně rodinným příslušníkům a dalším blízkým osobám afatika. Jejím cílem je seznámit je nejen s problematikou onemocnění afázie, ale i s dalšími souvisejícími obtížemi - jako jsou kognitivní poruchy či poruchy polykání aj. Zároveň také nastínit možnosti logopedické terapie.

Kľúčové slová: afázie, blízké osoby

Nemôžeš hrať na klávesy na ktoré nedosiahneš. Na presné vnímanie zvuku musí byť každá frekvencia stimulovaná na správnom prirodzenom mieste. Vysoký vtáčí spev aktivuje vláskové bunky na báze slimáka. Nízkofrekvenčný psí štekot aktivuje vláskové bunky na špičke slimáka.

Kľúčové slová: prirodzený sluch, kochlearny implantat

Cílenou lokální vibro-taktilní stimulací lze v oblasti hlasu, polykání a řeči stimulovat senzomotorický systém a regulovat stavy napětí. Přístroj NOVAFON pomáhá při regulaci spasticit, podpoře vnímání a zlepšování pohybových vzorců. NOVAFON slouží jako aktivizační pomůcka ke zlepšení motorických schopností i k pasivní stimulaci svalových skupin. Hloubkové vibrace stimulují svalovou a nervovou soustavu, a proto je NOVAFON používán jako pomůcka nejen při logopedických intervencích.

NOVAFON - je přístroj pro jednoduchou, bezpečnou, ale hlavně účinnou lokální vibrační terapii, která se využívá již po desetiletí v domácí péči i v profesionální terapeutické praxi. Vzhledem k obzvláště hlubokému účinku (až 6cm do hloubky tkáně), vyplývajícímu z vertikální aplikace vibrací, se NOVAFON výrazně liší od jiných vibračních a masážních přístrojů. Mezi nejčastější oblasti použití patří péče při akutní a chronické bolesti, během ošetřování neurologických a ortopedických poruch a také při rehabilitaci po chirurgických zákrocích, kde doporučena lokální vibrační terapie v kombinaci se standardními léčebnými postupy, jako je fyzioterapie, ergoterapie, logopedie nebo terapie senzomotorických poruch. Hlavním cílem je zvýšit mobilitu a zachovat nebo znovu získat funkčnost. Hluboká stimulace proprioreceptorů, nervových zakončení a svalů vede ke snížení bolesti a normalizaci svalového napětí nebo svalové aktivaci.

Kľúčové slová: svalový tonus, pohybový vzorec, hlasivky, rehabilitace, bolest, vibrace, terapie vibrací, logopedie, ergoterapie, fyzioterapie, hlasová terapie, mobilita, funkčnost, spasticita

Cieľ workshopu je, aby jednotlivé cvičenia po realizácii na workshope otvorili pre logopédov nové možnosti používania v tom zmysle, že si uvedomia, že ak sa neozve zdravé a správne znenie na dychu, nie je možná ani správna a presná artikulácia. Vedomá práca izolácie svalov celého tela pre postavenie k dychu a izolácia svalov mimického a artikulačného aparátu má význam v uvedomení si správneho svalového napätia pre vznik hlások. „Nadpráca“ (prílišná hyperbolizácia artikulácie) v oblasti tvorby hlások, slov a myšlienok sa odzrkadľuje na neprirodzenom prejave. Ak chcem znieť a vyjadrovať rečou svoje vnútorné obsahy zrozumiteľne, je nevyhnutné v sebapoznávacích procesoch poznať obe polohy (aj zdravú aj nezdravú, aj správnu aj nesprávnu) – a vedieť racionálne prestavať nesprávne a nezdravé tendencie v reči na štandard v zrozumiteľnosti.

V praktickej časti v skupine budeme konkrétne pracovať na cvičeniach, ktoré sú zamerané na aplikovanie zmien v stereotypoch držania tela. V cvičeniach budeme jednotlivé miesta "ošetrovať" a vedomým spôsobom vykonávania cvičení nastavovať a aplikovať zmeny, ktoré dokážu efektívne vyladiť dychové procesy a následne priniesť benefity v znení a hlasovom prejave.

• Postavenie tela k dychu ako východisko pre prácu na hlase a s hlasom.
• Dychové cvičenia – v ľahu na podložke, v stoji.
• Prirodzená poloha znenia – dotyk zvuku.
• Rezonančné cvičenia – rezonančný „rebrík“ inšpirovaný metódou Kristin Linklater.
• Rezonančná masáž chrbtice s postavením hlavy.
• Práca s mimickým svalstvom a artikulátormi so zrkadielkami.
• Koordinácia tela a znenia v aplikácii cvičení hláskových zoskupení v rotácii tela s prenášaním váhy.

Kľúčové slová: správne držanie tela, dýchanie, artikulátory a mimika, rezonančné priestory, sebavedomé znenie

Hlasová terapia zohráva kľúčovú úlohu v zlepšovaní komunikácie u jednotlivcov v rôznych obdobiach života. Tento workshop sa bude zaoberať aktuálnymi terapeutickými technikami založenými na dôkazoch používanými na liečbu hlasových porúch u detí a dospelých. Workshop sa bude podrobne venovať aplikácii vybraných špecifických terapií, vrátane terapie Stretch and flow, cvičení hlasovej funkcie, inspiračnej fonácie a Lax Vox terapie. Prostredníctvom interaktívnych ukážok a kazuistických štúdií získajú účastníci praktické poznatky o implementácii týchto terapií do svojej klinickej praxe pre deti a dospelých s hlasovými poruchami.

Ciele workshopu:

• PIdentifikovať najčastejšie poruchy hlasu u detí a dospelých
• Vysvetliť zdôvodnenie rôznych techník hlasovej terapie
• Predviesť aplikáciu vybraných terapií porúch hlasu a špecifikovať realizáciu u detí

Kľúčové slová: terapia porúch hlasu, stretch and flow, cvičenia hlasovej funkcie, špecifiká u detí

Pod pojmem "řečová dyspraxie" se skrývá motorická porucha řečové komunikace, která je v oblasti neurovývojových poruch komunikace klasifikována jako neurogenně vznikající diferenciálně rozlišitelný syndrom. Terminologicky přijímané mezinárodní pojetí preferuje termín "Childhood Apraxia of Speech” (CAS) [1,2,3,6], zdůrazňující deficit spontánní řeči. Přestože je CAS především v anglo-americké jazykové oblasti dlouhodobě předmětem diferenciální diagnostiky a tvorby specializovaných terapeutických postupů, současný stav chápání problematiky a její rozvoj do oblasti diagnostiky a terapeutické pomoci takto postiženým osobám nelze v našich podmínkách považovat za optimální. Důvody lze vysledovat především ve dvou oblastech: přijetí etiologických a symptomatologických kritérií a rozvoj adekvátní diferenciální diagnostiky.

První oblast je spojena s často nepřesným vnímáním poruchy jako deficitu podobného charakteru jako ideomotorické nebo ideativní dyspraxie, případně se záměnou se symptomatologií poruchy motorické koordinace. Podstatou vzniku řečové dyspraxie však není deficit motorické koordinace, ale porucha programování řeči artikulované řeči, lokalizace léze CNS je spojena se sekundární motorickou kůrou, premotorickými asociačními oblastmi. Symptomatologie kulminuje především spontánní řečí, zahrnuje poruchy programování řečových prvků, hlásek, slabik, jejich záměny, vynechání nebo perseverace. Tyto projevy nejsou konstantní a nejsou primárně spojeny s poruchami koordinace jiných motorických řečových modalit. Druhá oblast je charakterizována tím, že současná klinická diagnostika často neakceptuje koexistenci řečové dyspraxie s jinou neurovývojovou poruchou a nezachycuje jednoznačné diferenciálně diagnostické rysy této poruchy. Tedy absence jazykových poruch, dysgramatismu a poruch čtení a psaní ve vztahu k poruchám jazyka a naopak přítomnost nekonzistentních fonologických obtíží ve srovnání s dysartrií, spojených s projevy kolísání tempa řeči a její dysprozódií. [1,2,3,6]

Cílená diagnostika řečové komunikace dětí je v rámci 4 týdenních diagnosticko-terapeutických a rehabilitačních pobytů pro děti s neurovývojovými poruchami na Foniatrické klinice 1. LF UK a VFN (FK) realizována řadou testových i klinických hodnotících postupů. V současné době, s ohledem na diferenciální diagnostiku CAS, jsou pilotně zapojeny i dva screeningové soubory: Hodnocení řečové produkce a jazykového/fonologického screeningu a česká výzkumné verze typu vyšetření, vycházející z principu “Dynamic Evaluation of Motor Speech Skill” (DEMSS) [4,5] Rozšířená forma vyšetření typu DEMSS, spojená i s provedením narativního zadání, je v Centru pro řečové dyspraxie FK realizována společně s videonahrávkou celého průběhu vyšetření, umožňující následný rozbor a porovnávání diagnostických markerů pro CAS.

Prezentovaná faze naší longitudinální studie zahrnuje období 1/2 roku, v období 10/2023 – 3/2024, soubor 120 dětí, které pro závažnou neurovývojovou poruchu komunikace absolvovaly indikovaný 4 - týdenní rehabilitační pobyt na FK, formou docházky do denního stacionáře FK nebo pobytem na lůžkovém oddělení kliniky. Studie přibližuje diferenciaci diagnostických markerů v komunikačním diagnostickém profilu dětí, jejichž symptomatologie vykazuje kombinaci vývojové dysfázie a CAS. Výsledky poukazují na možnosti uplatnění tohoto typu zaměřeného screeningu, na potřebu dalšího zpřesnění diagnostických kritérií pro CAS pro naše jazykové prostředí a vytvoření validizované formy diagnostického souboru pro akceptované hodnocení přítomnosti CAS v kombinaci komunikačních deficitů, které vyžadují specifické zacílení rehabilitačního programu. [7,8]

Kľúčové slová:
vývojová řečová dyspraxie, vývojová dysfázie, neurovývojové poruchy řečové komunikace, klinická logopedie, diagnostické markery řečové dyspraxie.

Bibliografie:
[1] Fisch M, A. Skinder-Meredith A. (2023) Chilhood Apraxia of Speech. San Diego: Plural Publishing.
[2] McLeod S, E. Baker E. (2017) Children´s Speech. Boston: Pearson.
[3] Neubauer K. (2018) Dysartrie a řečová dyspraxia. In Neubauer K, a kol. Kompendium klinické logopedie. Praha: Portál.
[4] Neubauer K, D. Koblásová D. (2019) Program rozvoje artikulace u dětí předškolního věku. In Štúdie zo špeciálnej pedagogiky, 2, 8.
[5] Strand E, McCauley R. (2019) Dynamic Evaluation od Motor Speech Skill. DEMSS. Baltimore: Brokes Publishing.
[6] Lindsay L. (2020) Speaking of Apraxia. Bethesda: Woodbine House.
[7] Neubauer K, Mrkvičková J, Chotěborová M. (2022) DEMSS vyšetření a P.R.I.S.M. principy - současné konstanty diagnostiky a terapeutického přístupu u dětí s projevy řečové dyspraxia. In XXIX. konference AKL ČR. Otrokovice: Hart Press a AKL ČR.
[8] Neubauer K, Neubauerová L. (2023) Preschool Education and its Diagnostic Evaluation in Pupils with Developmental Apraxia of Speech. In ICERI2023 Proceedings. IATED DIGITAL LIBRARY, doi: 10.21125/iceri.2023.

Téma diferenciálnej diagnostiky medzi PAS a VJP je dnes veľmi aktuálna. V praxi sa stretávame stále s viac pacientami, kde nad touto polemikou musíme uvažovať. Klinický logopéd je pri diferenciálnej diagnostike nenahraditeľným článkom. Cieľom príspevku je poukázať na to, čo majú obe vývinové poruchy spoločné a podrobnejšie opísať hlavné odlišné znaky, ktoré sú najviac nápomocné pri diagnostickom rozhodovaní. Medzi hlavné odlišné znaky patrí hlavne oblasť pragmatiky a preto je nesmierne dôležité vedieť ju komplexne zhodnotiť. Na záver ukážeme dve kazuistiky detí, ktoré mali na začiatku jazykové schopnosti na veľmi podobnej úrovni a obe boli na diagnostickom rozhraní PAS/VJP. Ich klinický obraz sa postupne pod vplyvom terapie menil. Jedno dieťa malo nakoniec uzatvorenú diagnózu PAS a u druhého pervazívne prejavy postupne odchádzali do úzadia.

Kľúčové slová: porucha autistického spektra, vývinová jazyková porucha, pragmatika, zdieľanie pozornosti, referovanie

Spätosť motoriky a reči je dávno známa a na jej význam upozorňuje aj Mikulajová (1993), ktorá uvádza, že „motorika tvorí všeobecný základ percepčného a vôbec duševného vývinu človeka.“ Podľa nášho názoru existuje silné prepojenie medzi vývinom motoriky a osvojovaním si reči u detí. Napríklad schopnosť sedieť s oporou je veľkým míľnikom nakoľko „dieťa vidí viac – poznáva viac“. Sed ovplyvní aj polohu jazyka, rozvoj fonematickej diferenciácie a vytvára základ pre vzťah „podnet – reakcia“. A v opačnej réžií, ak má 10 mesačné dieťa deficity v motorike, osvojuje si ťažšie funkcie predmetov. Rozvoj kognície následne brzdí osvojenie si funkcie slova.

V našom príspevku si kladieme tieto otázky: 1. Sú deti s motorickými deficitmi rizikovejšie na výskyt NKS? Ak áno, ako ich zachytiť? 2. Majú deti s NKS motorické problémy? Ak áno, ako to ovplyvňuje ich liečbu? Ako to riešiť? Dvořák (2003) píše, že „reč si vyžaduje kontrolu a koordináciu aktivít v kognitívnom, emocionálnom, lingvistickom a motorickom systéme, pričom diagnostika a terapia sa obvykle zameriava na tieto jednotlivé systémy nezávisle“. Novšie programy naopak navrhujú zameranie sa na interakciu medzi týmito systémami, s čím súhlasíme.

Psychomotorický vývin vnímame ako súhrn funkcií, ktoré spolu kooperujú a vytvárajú jednotný celok. Ak sa pri logopedickej terapii zameriame len na jazyk a reč, bez toho aby sa podporila motorika, predpokladáme, že systém môže byť rezistentný voči našej poskytovanej starostlivosti. Veríme, že odpovede na naše otázky prinesie longitudinálny výskum, kde sa budú monitorovať tieto dva parametre a tiež vlastná prax, kde sa tieto systémy prepoja napr. aj v spolupráci logopéd a fyzioterapeut.

Kľúčové slová: psychomotorický vývin, vývin motoriky, vývin reči a jazyka, včasná identifikácia dieťaťa s NKS, interdisciplinárna spolupráca, raný vek

Vývojová porucha jazyka (VPJ) patří mezi neurovývojové poruchy (NVP) podle Mezinárodní klasifikace nemocí. NVP jsou charakterizovány vývojovými deficity různého rozsahu, které bývají příčinou funkčního narušení v osobní, sociální, školské nebo pracovní sféře. (DSM-5).

Cílem sdělení je důležitost vnímat VPJ v celé šíři a nabídnout lidem s VJP maximálně možnou komplexní podporu, která zahrnuje i péči o behavio-emocio-sociální oblast. Lidé s VPJ jsou výrazně zranitelnější v emočně-sociální oblasti. Kvalita jazykových znalostí a schopností determinuje emocionálně-sociální pohodu, vznik přátelství a vztahů. Jazyk nelze oddělit od prožívání, prožívání nelze oddělit od jazyka.

Snížení schopnosti užívat jazyk a rozumět je zásadní pro sociální fungování. Často můžeme pozorovat negativní sebevnímání u lidí s VPJ, což ovlivňuje nejen mezilidskou komunikaci a kvalitu sociálního života, ale i celkové zdraví člověka.

Kľúčové slová: vývojová porucha jazyka, emočně-sociální deficity

Pracovisko dlhodobej starostlivosti o rizikových novorodencov pri Neonatálnej klinike intenzívnej medicíny v Národnom ústave detských chorôb poskytuje ranú logopedickú intervenciu aj deťom s neurovývinovými poruchami od narodenia.

Cieľom prezentácie je poukázať na logopedickú intervenciu v ranom veku, venovať pozornosť aktuálnemu ponímaniu neurovývinových porúch v ranom veku od 0 do 3 rokov s prihliadnutím na súčasné definície týchto porúch podľa MKCH 10, DSM-V, na ich prediktory a prekurzory, ktoré vplývajú na zmeny vo vývine dieťaťa s hľadaním možnosti pomoci na strane dieťaťa a na strane rodiny. Vo vývine dieťaťa je raný vek definovaný časovým ohraničením od 0 – 3 rokov, výskumy poukazujú, že obdobie od 0-3 rokov je kľúčové pre možné zachytenie a identifikáciu neurovývinových porúch, ktoré postihujú CNS a vplývajú na funkčnosť dieťaťa a jeho rodiny. Zároveň zdôrazňujú význam obdobia k zahájeniu intervenčných stratégií – terapeutických postupov s cieľom podpory vývinu v rámci zistených rizík vo vývine. V príspevku konštatujeme v zhode so zahraničnými zisteniami o výraznom náraste detí s rizikami neurovývinových porúch s potrebou logopedickej intervencie prostredníctvom priamych a nepriamych terapeutických postupov, s cieľom maximalizácie rozvíjania vývinového potenciálu dieťaťa podľa jeho individuálnych potrieb a schopností. Spektrum neurovývinových porúch je široké, zároveň je potrebné brať do úvahy vysokú prevalenciu komorbidity medzi jednotlivými neurovývinovými poruchami. Zo spektra uvedených neurovývinových porúch vyberáme z našej odbornej klinickej praxe: všeobecné vývinové oneskorenie, ktoré zahŕňajú obidva klasifikačné systémy ako samostatnú nozologickú jednotku, ktorá zastrešuje kategóriu detí vo veku od 0 – 3,5 rokov, umožňuje zaradiť deti bez toho, aby už bola definitívne diagnosticky určená oblasť oslabenia a to na základe odborného pozorovania nešpecifických raných prejavov odchýlok od fyziologického vývinu, čo je však dôležité sprístupnenie intervencie dieťaťu a rodine.

Kľúčové slová: raná starostlivosť, psychomotorický vývin, neurovývinové poruchy

V súčasnosti prichádza na ambulanciu veľa pacientov, ktorých rodičia odmietajú tzv. psychiatrické lieky. Veľmi ťažko prijímajú aj samotnú diagnózu dieťaťa, hlavne pokiaľ sa objavuje čoraz viac kníh a materiálov o tom, že niektoré diagnózyneexistujú, ako je to aj v prípade ADHD . Aj napriek tomu, že existuje presná diagnostika podľa MKCH, kauzálne lieky, pre ADHD ako jedinú poruchu v detskom veku, rodičia volia alternatívne metódy, výživové doplnky, liečbu vitamínmi. V prednáške je rozobratý účinok Esprica, ktorý patrí medzi vhodné prostriedky na liečbu menej závažných foriem ADHD. Je určený k diétnemu postupu pri problémoch nedostatku pozornosti/hyperaktivity, ktoré sú sprevádzané poruchami koncentrácie a učenia. Okrem doplnenia omega 3 MK, ktorých máme v prirodzenej potrave nedostatok obsahuje aj Zinok a Horčík, veľmi dôležité. Prípravok neobsahuje glutaman (na zdôraznenie chuti), ftaláty (zmäkčovadlá), glutén (lepok/bielkovina), laktózu (mliečny cukor) ani konzervačné látky. Porucha pozornosti / hyperaktivita (ADHD) je porucha neurodevelopmentu bežná od detstva do dospelosti, ktorá postihuje 5% až 12% medzi všeobecnou populáciou v rozvinutých krajinách. identifikovali sa potenciálne etiologické faktory vrátane genetických príčin, prvkov životného prostredia a epigenetických zložiek. Výživa sa v súčasnosti považuje za ovplyvňujúci faktor a niekoľko štúdií skúmalo prínos obmedzení a doplnkov výživy pri liečbe ADHD. Horčík je základným kofaktorom potrebným pre množstvo funkcií, ako je transport kyslíka, imunitné funkcie, bunkové dýchanie, metabolizmus neurotransmiterov (produkcia dopamínu) a syntéza DNA. Zinok je tiež základným stopovým prvkom, ktorý je potrebný pre bunkové funkcie súvisiace s metabolizmom neurotransmiterov, melatonínu a prostaglandínov. Nedostatok horčíka a zinku je bežným výživovým deficitom na celom svete, s dôležitou úlohou pri neurologických funkciách (slabá pamäť, nepozornosť a impulzívnosť), jemnej chuti do jedla a zmenách nálady (smútok a podráždenosť). Zmenené hladiny horčíka a zinku súvisia so zhoršením a progresiou ADHD.

Záver: deväť štúdií splnilo kritériá oprávnenosti a bolo vybraných. Bol získaný dôkaz o prínose suplementácie horčíkom a zinkom pri liečbe ADHD u mladých jedincov.

Kľúčové slová: nezrelosť CNS, neurovývinové poruchy, nefarmakologická terapia

Táto prezentácia poskytuje prehľad skríningov a diagnostických nástrojov orofaryngeálnej dysfágie. Ako sa môžeme rozhodnúť, ktorý dostupný skríning vybrať? Aké opatrenia zaviesť do výskumu a do klinickej praxe? Ako možno interpretovať diagnostický výkon. Ako zhodnotiť psychometrickú robustnosť diagnostického nástroja? Prednáška okrem iného diskutuje potrebu vývoja nástrojov, ktoré zhodnotia intervencie založeného na dôkazoch. Po zhrnutí najlepších dôkazov zo systematických prehľadov randomizovaných kontrolovaných štúdií v oblasti dysfágierezentovať odporúčania pre budúci výskum a klinickú prax.

Kľúčové slová: orofaryngeálna dysfágia, skríning, inštrumentálna diagnostika, prístup založený na dôkazoch

This presentation provides an overview of screening and assessment for oropharyngeal dysphagia. How can we decide which available screening and measures to implement in research and clinical practice? How can diagnostic performance be interpreted and how can the psychometric robustness of a measure be determined? In addition, the need for instrument development is discussed to ensure an evidence-based evaluation of interventions. After summarizing the best evidence from systematic reviews of randomised controlled trials in dysphagia, recommendations will be presented for future research and clinical practice.

Kľúčové slová/Key words: oropharyngeal dysphagia, screening, instrumental assessment, evidence based approach

Manometria s vysokým rozlíšením (high resolution manometria – HRM) je etablovanou vyšetrovacou metodikou v gastroenterológii, ktorá sa využíva na diagnostiku porúch motility pažeráka. Princíp spočíva v meraní a analýze tlaku jednotlivých segmentov pažeráka s pomocou katétra s polovodičovými tlakovými senzormi cirkumferenčne umiestnenými po celom jeho obvode. V poslednej dobe sa táto metodika, rozšírená o možnosť sledovania transportu tekutého bolusu (manometria s impedanciou) uplatňuje aj v analýze motorickej funkcie faryngu a horného pažerákového zvierača (high resolution pharyngeal impedance manometry - HRPIM). Jej využitie sa tým rozšírilo aj na široké spektrum pacientov v rámci diferenciálnej diagnostiky orofaryngeálnej dysfágie (napr. porucha motoneurónu, myozitída, Zenker divertikul, postradiačné striktúry či postextubačná dysfágia). Vyšetrenie možno realizovať ako komplementárne k videofluoroskopii a k FEES, ale aj samostatne. Pracovná skupina High Resolution Pharyngeal Manometry International Working Group ustanovila konsenzus ohľadne metodológie merania. Katéter sa zavádza transnazálne a počas vyšetrenia sa podávajú štandardizované bolusy tekutiny definovaného objemu a konzistencie. Na základe merania možno zhodnotiť adekvátnosť tlaku faryngeálnej propulzie, funkciu horného pažerákového zvierača (schopnosť jeho relaxácie a schopnosť jeho otvorenia ), rovnako ako aj prechod bolusu cez horný pažerákový zvierač a jeho retenciu v hypofaryngu. Namerané číselné parametre sa porovnávajú s normatívnymi dátami zdravej populácie. Vyšetrenie trvá krátko, je dobre tolerované a nezaťažujúce. Môže výrazne pomôcť v personalizácii terapie pacientov s orofaryngeálnou dysfágiou, vrátane identifikácie pacientov s obštrukciou na úrovni horného pažerákového zvierača, ktorí môžu profitovať z invazívnej terapie zameranej na zníženie jeho tlaku. Podporené grantom VEGA 1/0060/23

Kľúčové slová: dysfágia, poruchy prehĺtania, farynx, manometria s vysokým rozlíšením, intraluminálna impedacncia

Výživa je základný životný proces, ktorý pozostáva z prijímania živín z nášho prostredia a ich využívania na vykonávanie životne dôležitých funkcií vrátane rastu, reprodukcie a udržiavania zdravia. Nutričný stav svetovej populácie varíruje v širokom rozmedzí od nadhmotnosti až obezity v západných krajinách ( takmer na úrovni pandémie ) po závažnú podvýživu v rozvojových krajinách a celosvetovo v nemocničných zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb.

Stav výživy výrazným spôsobom ovplyvňuje fyziologický vývoj organizmu a významným spôsobom zasahuje do liečebno - preventívnej zdravotnej starostlivosti.

Dôsledkom podvýživy je zníženie kvality života, zvýšenie chorobnosti, zvýšený výskyt infekcií, zlé hojenie rán, funkčné zmeny v imunitnej obrane, zníženie celkovej svalovej sily, zvýšená úmrtnosť či predĺženie pobyt v nemocnici. Podvýživa taktiež významným spôsobom navyšuje náklady na zdravotnú starostlivosť. Klinická výživa sa zaoberá nutričnou podporou v závislosti od klinického stavu pacienta. Súčasný trend personalizácie medicíny sa odráža aj v odbore klinická výživa, kde vieme doslova „ušiť“ nutričnú podporu na mieru pacienta. Do portfólia klinickej výživy patrí prirodzená strava a doplnky stravy, enterálna výživa a v prípade nemožnosti adekvátne per os príjmu aj doplnková či úplná parenterálna výživa.

Problematika klinickej výživy sa tiahne naprieč celým spektrom medicínskych, ale aj nemedicínkych špecializácii z čoho vyplýva potreba multidisciplinárneho prístup pri manažmente našich pacientov.

Kľúčové slová: klinická výživa , enterálna výživa , parenterálna výživa, podvýživa , pacient

Medzinárodná iniciatíva pre štandardizáciu diéty pri dysfágii - rámec IDDSI (International Dysphagia Diet Standardization Initiative), je prvým a aktuálne jediným profesionálne uznávaným štandardizovaným systémom špecifickej diéty pre ľudí s poruchami prehĺtania. Je zameraný na hodnotenie a opis potravín s rôznou úrovňou úpravy textúry a rôzne zahustených nápojov, ako aj na ich testovanie. Na Slovensku je tento systém pomerne neznámy. Cieľom prednášky je opísať preklad a jazykovú adaptáciu medzinárodného rámca IDDSI zrealizované na základe dohody a súhlasu dobrovoľného prekladateľa a dohody o procese prekladu. Boli realizované preklad a adaptácia rámca IDDSI a testovacích metód metódou forward - backward translation, s následnou diskusiou s odborníkmi z oblasti jazykovedy, fyziky a klinickej logopédie. Modifikácia bolusu patrí medzi kompenzačné stratégie behaviorálnej liečby orofaryngeálnej dysfágie. Slovenskú verziu rámca IDDSI možno využiť v klinickej praxi u slovenských pacientov s orofaryngeálnou dysfágiou rôzneho veku. Dodržiavanie tejto diéty môže ľuďom s dysfágiou pomôcť konzumovať bezpečné a zároveň rozmanité a chutné jedlo a tak zlepšiť ich kvalitu života. Jej implementácia do praxe si vyžaduje medziodborovú komunikáciu a spoluprácu odborníkov, pacientov s dysfágiou a ich rodinných príslušníkov.

Kľúčové slová: poruchy prehĺtania, úprava bolusu, medzinárodná štandardizovaná diéta pri dysfágii, deskriptory IDDSI, testovacie metódy

Kochleárna implantácia umožňuje sluchovú rehabilitáciu u prelingválne aj postlingválne nepočujúcich detského aj dospelého veku. Kochleárny implantát nahrádza nedostatočnú funkciu Cortiho orgánu priamou elektrickou stimuláciou gangliových buniek ganglion spirale v slimáku vnútorného ucha. Aj keď neobnovuje normálny sluch a vnímanie zvukov z prostredia je rozdielne, umožňuje porozumenie reči. Úspech kochleárnej implantácie je výsledkom tímovej práce v implantačnom centre.

Autori prezentujú aktuálne indikačné kritériá platné v Slovenskej republike. Poukazujú na posun v indikáciách kochleárnej implantácie, a s tým súviace jej širšie využitie v populácii. Hlavným námetom prednášky je chirurgický aspekt kochleárnej implantácie. Prednáška obsahuje obrazovú dokumentáciu vrátane videozáznamu z operačného výkonu – kochleárnej implantácie.

Kľúčové slová: kochleárny implantát, indikačné kritéria

Klinický technik je súčasťou rehabilitačného tímu celoživotnej starostlivosti o pacienta po kochleárnej implantácii. Spolupracuje najmä s logopédmi nielen na implantačných strediskách, ale aj s tými, v ktorých starostlivosti sa pacienti po KI nachádzajú.

Klinický technik je zodpovedný za poskytovanie klinickej a technickej podpory pre celý rad produktov Cochlear, vrátane hardvérových a softvérových komponentov, všetkým klinikám v rámci geografického rozsahu zodpovednosti. To zahŕňa poskytovanie klinických/technických služieb na mieste, ako sú aktivácie, nastavovanie/programovanie pomocou softvéru (CSPro, Baha FS, Osia FS), riešenie technických problémov, podpora počas implantácie, ako aj e-mailová, telefonická a online podpora.

Kľúčové slová: Kochleárna implantácia, Nastavovací/Programovací softvér, Celoživotná starostlivosť

Kochleárne implantáty sa stali metódou liečby detí s ťažkou až hlbokou stratou sluchu na celom svete. Včasná identifikácia a diagnostika, včasná terapia sluchu prostredníctvom vhodnej amplifikácie a včasná intervencia zameraná na rodinu sa ukazujú kľúčovými faktormi spojenými s lepšími výsledkami u detí, ktoré majú kochleárne implantáty. Klinická prax založená na dôkazoch spočíva v prístupe založenom na údajoch a stanovení cieľov na začiatku procesu intervencie.

Pri práci s deťmi s poruchou sluchu a ich rodinami existuje množstvo komunikačných techník, ktoré môžu použiť odborníci a rodičia za účelom stimulácie sluchových a jazykových zručností. Tieto zručnosti možno najlepšie stimulovať, keď sú deti vystavené zmysluplným a bohatým jazykovým skúsenostiam v domácom prostredí.

V tejto prezentácii budeme diskutovať niekoľko účinných komunikačných stratégií, ktoré pomáhajú deťom so sluchovými kompenzačnými pomôckami naučiť sa počúvať a rozprávať. Odborníci, ktorí pracujú s deťmi so sluchovým postihnutím sa tiež oboznámia so zdrojmi terapeutických stimulačných materiálov a nástrojmi na monitorovanie pokroku detí.

Kľúčové slová: kochleárny implantát, deti s poruchou sluchu, uľahčujúce stratégie, počúvanie a jazykové zručnosti

Cochlear Implants have become established treatment method for children with severe to profound hearing loss around the world. Early identification and diagnosis, timely auditory access via appropriate amplification and early family-centered intervention seems to be key factors associated with improved outcomes for children receiving cochlear implants. Evidenced-based clinical practice relies on a data-driven approach towards goal-setting at the start of the intervention process.

When working with children with hearing loss and their families there are a range of communication techniques that professionals and parents can use to help build their listening and language skills. The development of these skills is supported the best when children are engaged in meaningful and rich language experiences in their home environment.

This presentation will discuss several effective communication strategies to help children with hearing technology learn to listen and talk. Hearing professionals are also guided through resources to support their therapy and introduced to tools to monitor children’s progress.

Key words: cochlear implant, children with hearing loss, facilitation strategies, listening and language skills

V odbornej literatúre je dobre zdokumentované, že sluchový tréning dospelých a adolescentov s kochleárnym implantátom môže mať pozitívny vplyv na rôzne oblasti života (Burke a kol., 2008; Ferguson a Henshaw, 2015; Harris a kol., 2016). Je tiež známe, že aktívna rehabilitácia, napr. cvičenia v domácom prostredí s terapeutickým materiálom a terapie s odborníkmi, vedie k lepším výsledkom ako pasívna rehabilitácia, napr. sledovanie televízie s titulkami alebo počúvanie známej hudby.

U starších dospelých zistili výskumníci potenciálny prínos kochleárnych implantátov aj na iné aspekty života, ako zmiernenie kognitívneho úpadku, sociálnu integráciu atď. Zdá sa, že holistický rámec pri práci s dospelými a dospievajúcimi s poruchou sluchu je najúčinnejším prístupom, aby sa dosiahli maximálne výsledky jednotlivcov s kompenzačnými sluchovými pomôckami.

Cieľom tejto prezentácie je prediskutovať kľúčové úvahy o príjemcoch s kochleárnym implantátom a preskúmať súčasný výskum výsledkov vo viacerých oblastiach. Okrem toho sa zameria na praktické sluchové cvičenia, ktoré môžu využiť pri tréningu sluchových zručností jednak odborníci na sluch, ako aj príjemcovia KI s rodinami (v domácom prostredí). Navyše prezentácia poskytne informácie o špecifických rehabilitačných zdrojoch k sluchovému tréningu dospelých a stanovenie komunikačných cieľov pre dospelých a adolescentov.

Kľúčové slová: kochleárna implantácia, aktívna rehabilitácia sluchu, dospievajúci a dospelí, zdroje rehabilitačných materiálov

It is well documented that auditory training can have a positive impact on outcomes in a variety of areas for adults and adolescence with cochlear implants (Burke et al., 2008; Ferguson and Henshaw, 2015; Harris et al., 2016). It is also known that active rehabilitation e.g. home practice with guided material, sessions with professionals e.g. leads to better outcomes than passive rehabilitation eg. watching TV with captions or listening to familiar music etc.

In older adults, researchers recognized the potential benefits cochlear implants have on other aspects of older adults’ lives, including mitigation of cognitive decline, social integration etc. A holistic framework in working with adults and adolescence with a hearing loss seems to be the most effective approach to maximize the outcomes of the individuals with hearing technology.

The purpose of this presentation is to discuss key consideration for recipients with a cochlear implant and review current research on outcomes across multiple domains. Furthermore, it will focus on practical auditory exercises that hearing professionals and recipient with their families (in the home environment) can utilize in training their auditory skills. In addition, specific adult rehabilitation resources to support auditory training and setting communication goals for adults and adolescence will be reviewed.

Key words: cochlear implantation, active aural rehabilitation, adolescents and adults, rehabilitation resources

Příspěvek seznámí účastníky kongresu s možným intervenčním programem pro děti předškolního a mladšího školního věku, specificky zaměřený na rozvoj fonematického uvědomování u dětí se sluchovým postižením. Metodika vznikla jako modifikace Tréninku jazykových schopností dle D. B. Elkonina (Mikulajová, Shöffelová, Tokárová a Dostálová, 2016).

Sluchový hendikep ovlivňuje kromě vývoje řeči zásadně i rozvoj pregramotnostních dovedností. Zmíněný intervenční program s využitím určitých úprav, změn v oblasti organizace tréninku ve spolupráci s rodinou i školou vybuduje u dítěte fonematické uvědomění v takovém rozsahu, že nácvik čtení a psaní bude probíhat bez větších obtíží.

Dlouholetá praxe s dětmi se sluchovým hendikepem ukazovala postupně cestu k úpravám základní metodiky. Příspěvek představí konkrétní modifikace tréninkového programu, které pomohou dítěti "vidět, co má slyšet". Vysvětlí, jakou roli nejen v tréninku hrají tzv. „pusinky“, čtecí proužek a pomocné artikulační značky.

Zařazení tréninku jazykových schopností do včasné intervence pomáhá dětem zlepšovat srozumitelnost jejich řeči, vyvodit výslovnost hlásek, opravit nesprávnou výslovnost, zlepší artikulační obratnost. Dramaticky zlepšuje dovednost odezírat a rozumět mluvené řeči. V průběhu intervence drtivá většina dětí pochopí způsob přepisu mluveného slova do psaného, část dětí začne spontánně číst a psát, a to i přes opoždění v jazykovém vývoji, které s sebou sluchový hendikep nese. Intervenční program podporuje mentální rozvoj dítěte, princip práce s modely se stává způsobem myšlení dítěte.

Součástí příspěvku jsou krátké videoukázky.

Kľúčové slová: trénink jazykových schopností dle D. B. Elkonina, dítě se sluchovým postižení, "pusinky", čtecí proužek, pomocné artikulační značky. Pregramotnostní dovednosti. Fonematické uvědomování. Odezírání, výslovnost, čtení, psaní.

Hlavnou náplňou práce logopéda pri práci s deťmi s poruchami sluchu je rozvíjať u dieťaťa hovorený jazyk prostredníctvom sluchu a tým mu uľahčiť integráciu do spoločnosti počujúcich ľudí. Umožníme tak dieťaťu s poruchou sluchu vyvíjať sa a vzdelávať rovnako ako jeho počujúci rovesníci.

V terapii detí s poruchami sluchu patria rodičia k najdôležitejším členom rehabilitačného tímu. Úlohou profesionálov, ktorí pracujú s deťmi s poruchami sluchu, je koordinovať proces terapie.

Na osvojenie si hovoreného jazyka prostredníctvom sluchu sme vytvorili stimulačný program s názvom Počujem, hovorím, komunikujem. Od zvukov k reči cez sluch. Inšpiráciou nám bol austrálsky materiál Sound Foundation for Babies, vytvorený spoločnosťou Cochlear. Je to program určený na rozvíjanie sluchu a reči pre deti s kochleárnym implantátom, ktoré boli implantované v ranom veku.

Cieľom stimulačného programu je poskytnúť rodičom a príbuzným návod, ako krok za krokom pracovať s dieťaťom pri rozvíjaní jazyka cez sluch. Program je určený pre deti v ranom veku – prvých 12 mesiacov po kochleárnej implantácii alebo po pridelení načúvacieho aparátu.

Skladá sa zo 40 lekcií, kde sa prostredníctvom rôznych aktivít, piesní, básničiek, riekaniek a kníh rozvíjajú ciele v nasledovných oblastiach: počúvanie, porozumenie, produkcia reči a výslovnosť.

Predstavíme krátky náčrt uvedeného stimulačného programu, praktické návody a návrhy ako rozvíjať hovorený jazyk u najmenších detí s kochleárnym implantátom alebo načúvacím aparátom.

Kľúčové slová: porucha sluchu, kochleárna implantácia, stimulácia sluchu, hovorený jazyk, načúvací aparát

Cieľom workshopu je odprezentovať najčastejšie používané behaviorálne postupy - posturálne stratégie a prehĺtacie manévre používané u dospelých jednotlivcov s orofaryngeálnou dysfágiou, východiská pre ich používanie, význam, správne a nesprávne spôsoby ich realizácie. Vo workshope autorka približuje posturálne stratégie: napriamená pravouhlá (90°) pozícia v sede, pozíciu v ľahu na boku, horizontálna pozícia, resp. pozícia v ľahu na chrbte, flexia hlavy, extenzia hlavy, rotácia hlavy, naklonenie hlavy na stravu. Prezentované prehĺtacie manévre sú: manéver supraglotické prehĺtanie, manéver supersupraglotické prehĺtanie, manéver úsilné prehĺtanie, Mendelsohnov manéver, Masako manéver, Shaker [šakír] cvičenie. Súčasťou workshopu je obrazová dokumentácia a videoukážky. Záver workshopu patrí samotným účastníkom kurzu, s možnosťou odskúšania osvojených postupov.

Kľúčové slová: behaviorálna terapia, posturálne stratégie, prehĺtacie manévre

V současné době je selektivní mutismus zařazen v Mezinárodní klasifikaci nemocí mezi úzkostné poruchy, avšak mnoho aktuálních studií a analýz upozorňují, že selektivní mutismus by měl být zařazen mezi neurovývojové poruchy pro jeho heterogennost, komplexnost a mnohostrannost. Je velkou otázkou zda úzkost je etiologický mechanismus nebo symptom. Ať to dopadne nakonec jakkoliv, z důvodu jednoznačné heterogenity a komplexnosti je pro léčbu vhodný multimodální přístup a multioborová péče.

Cílem workshopu bude nejen představit selektivní mutismus v moderním pojetí, ale také představit možnosti intervencí, které jsou vědou ověřené a uznané, ale i alternativní, které se nám jeví také jako účinné. Pokud to bude možné, vyzkoušíme si něco i prakticky.

Účastníci workshopu obdrží i malý dárek, který se jim může případně hodit v praxi.

Kľúčové slová: selektivní mutismus, multimodální léčba